Amsterdam chce zmeniť svet taxíkov tak, aby vodiči sami zarábali viac. Miestne iniciatívy musia podľa niektorých členov rady poskytnúť protiváhu medzinárodným gigantom.
Mestský riaditeľ a člen rady Sofyan Mbarki (PVDA) skúmajú reštrukturalizáciu amsterdamského taxislužby, inšpirovanú modelom taxislužieb uplatňovaným v New Yorku. Tento plán je navrhnutý ako odpoveď na výzvy, ktorým čelí dnešná platformová ekonomika, kde sa zdá, že rovnováha medzi záujmami zamestnancov a ziskami veľkých spoločností nie je v rovnováhe. Cirkev ide investovať v družstve, v ktorom si zamestnanci môžu zriadiť vlastnú taxislužbu.
Amsterdamská rada pod vedením Aldermana pre ekonomické záležitosti oznámila ambiciózne plány na stimuláciu miestnej ekonomiky s rozpočtom 23 miliónov eur. Amsterdamskí taxikári, rovnako ako ich newyorskí kolegovia, by mali možnosť stať sa riaditeľmi a akcionármi vlastného družstva. Táto myšlienka však nemá ohlas ani pochopenie medzi niektorými v rámci miestnej komunity, ako napr Walther Ploos van Amstel, ktorý zdôrazňuje existenciu súčasného družstva, TCA, a spochybňuje užitočnosť a financovanie novej, porovnateľnej štruktúry.
"Je to prekvapivá správa. The TaxiCentrale Amsterdams (TCA) je najväčšie amsterdamské taxi družstvo s viac ako 800 členmi, interným predstavenstvom s aktívnymi taxikármi, ktorí s veľkým nasadením prekonali koronové roky. Viac ako 90 % príjmov z taxislužby tvoria samotní vodiči. Čo je teda ešte potrebné? Prečo by rada chcela zasahovať do trhu taxislužieb dotovaním konkurenta existujúcich miestnych taxikárskych družstiev? Nikde sa to v politike taxislužby nespomína,“ hovorí Walther Ploos van Amstel.
"Ak zaplatíte tridsať eur za jazdu Uberom, desať eur z toho ide Saudskej Arábii, Morgan Stanley a ďalším akcionárom Uberu. Tých desať eur Uber stiahne z mesta. To je tretina obratu taxikára, ktorý robí prácu financuje auto a stará sa o papiere, poistenie, údržbu, kurzy a niekedy aj náročných zákazníkov.“
Okrem sektora taxislužby chce rada podporovať družstevné podniky v širokej škále sektorov. PvdA, GroenLinks a D66 chcú prilákať viac energie pre miestnych podnikateľov. Teun Gautier, pridružený k Coop sa domnieva, vníma iniciatívu taxislužby ako východiskový bod pre širší pohyb smerom k družstevnému vlastníctvu v rôznych oblastiach vrátane donáškových služieb a bývania.
Gautier, kedysi riaditeľ Groene Amsterdammer, zdôrazňuje výhody družstiev, ako je väčšia kontrola a zachovanie hodnoty v rámci miestnej komunity, na rozdiel od súčasného trendu príjmov plynúcich k zahraničným investorom. Obhajuje zásadu, že družstvá fungujú v prospech svojich členov a nie primárne za účelom zisku, čo je zásada, ktorá sa uplatňuje aj v spoločenských inštitúciách, akými sú futbalové kluby.
Nátlak na družstvá nie je len finančnou otázkou, ale aj otázkou vlastníctva údajov a súkromia, čo je medzi spotrebiteľmi čoraz väčšie znepokojenie. V súlade s touto víziou chce MeentCoop opäť získať kontrolu nad údajmi a vyslať silný signál do ekonomiky platforiem, o ktorej sa domnievajú, že k miestnej ekonomike prispieva príliš málo.
Otázka, či by sa mala obec zapojiť do takýchto ekonomických iniciatív, zostáva predmetom diskusie vo verejnej diskusii.
Nátlak na družstvá nie je len finančnou otázkou, ale aj otázkou vlastníctva údajov a súkromia, čo je medzi spotrebiteľmi čoraz väčšie znepokojenie.
Nie, samotný Amsterdam sa nestane rizikovým kapitálom, ktorý vstúpi na trh s taxíkmi. Diskusia o zapojení vlády do vytvárania družstiev za peniaze daňových poplatníkov je zložitá a niekedy kontroverzná otázka. Kritici sa domnievajú, že vláda by nemala zasahovať do trhových sektorov, kde už existujú kooperatívne štruktúry, ako je Taxicentrale Amsterdam (TCA). Tvrdia, že používanie peňazí daňových poplatníkov na vytvorenie konkurenta pre existujúce družstvá je nielen zbytočné, ale môže tiež vytvárať nekalú súťaž.
predpisy
Vláda je často vnímaná ako regulačný a uľahčujúci orgán, ktorý musí zabezpečiť rovnaké podmienky pre spoločnosti, a nie ako účastník trhu. Založenie družstva z verejných zdrojov môže vyvolať otázky o úlohe vlády a férovosti jej zásahov na voľnom trhu. Niektorí odborníci tvrdia, že takéto kroky by mohli narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť trhové sily, čím by znevýhodnili existujúce spoločnosti, ktoré fungujú bez dotácií.
Navyše, založenie vládou podporovaného družstva môže viesť k nesprávnemu prideľovaniu zdrojov, keďže tieto zdroje možno použiť aj na iné naliehavé potreby miest, ako je vzdelávanie alebo infraštruktúra. Podľa niektorých by sa peniaze daňových poplatníkov dali lepšie využiť na zlepšenie všeobecnej podnikateľskej klímy, napríklad znížením regulácií, poskytovaním pôžičiek či záruk začínajúcim podnikateľom alebo zlepšením digitálnej infraštruktúry mesta.
Napokon, dôraz na využívanie dolárov daňových poplatníkov na takéto iniciatívy môže tiež posunúť vnímanie vládnej zodpovednosti. Môže to viesť k situácii, že vláda musí riešiť problémy, ktoré môže lepšie riešiť súkromný sektor, čo môže viesť k väčšej závislosti od vládnych zásahov a menšej podnikateľskej iniciatíve.
